Variedade koloridu no saudável oin hitu mai agora

Komisaun ba lansamentu variedade visita sentru peskiza Loes.

Komisaun Aprovasaun, Lansamentu no Rejistru Variedade husi Konsellu Fini Nasionál foin daudaun ne’e hasoru malu hodi halo revizaun proposta ba variedade balun husi ai-horis oioin ne’ebé konsidera prontu ba lansamentu. Depois de deskuti loron rua no halo inspesaun ba ai-horis oioin, Komisaun ne’e konkorda atu rekomenda ba Ministériu da Agrikultura i Peskas hodi fó naran no lansa variedade foun oin 7 husi ai-horis oin 4. Variedade oin 7 ne’e sei aumenta kór no opsaun luan liu tan ba agrikultór sira iha Timor-Leste. Variedade ne’ebé propoin inklui fehuk midar oin 2, fore-munggu oin 2, koto nani oin 2 no hare oin ida. Fehuk midar variedade oin 2 kuaze koloridu tebes. Ida nia kór laran laranja hotu no ida fali nia kór laran roxo hotu. Variedade oin rua ne’e nia sabór gostu tebes, ho ida kór laranja han sente rahun no gostu los, halo kapaas tebes wainhira matabisu ho kafé kopu ida. Variedade hotu-hotu ne’ebé rekomenda ba lansamentu kuaze liu hotu ona teste estensivu iha estasaun peskiza durante tinan 5 liu no teste mos iha agrikultór sira-nia to’os durante tinan 2 ka liu. Variedade hirak ne’e avalia tuir kritériu barak, la’os deit haree husi nia rezultadu produsaun ne’ebé aas no adaptasaun agronómiku maibé haree mos kona-ba nia impaktu ba sosiál, ambiente no jéneru. Revizaun no aprovasaun husi Komisaun hanesan faze 30 iha prosesu identifikasaun no dezenvolvimentu ai-horis ne’ebé hanesan komponente prinsipál ida husi Sistema Fini Nasionál ba Variedade Ne’ebé Lansa. Liu husi prosesu rigorozu ida ne’e, agrikultór sira aseguradu ho variedade kualidade di’ak no adekuadu hodi kuda iha kondisaun Timor-Leste nian.

Leave a Reply

You must be logged in to post a comment.